Nakoľko prvotná eufória z home office už dávno opadla, spoločnosti návrat zamestnancov na pracoviská vítajú. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, ako to aktuálne vyzerá s návratom zamestnancov na pracovisko, aké typy kancelárií firmy preferujú, ale aj na riziká, ktoré z dlhodobého hľadiska home office prináša a aká budúcnosť prácu z domu čaká.
Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval firmám počas každej vlny pandémie home office. Ten ale nie je pre každého. Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však dovedna nezamestnávajú ani desatinu zo všetkých pracujúcich Sloveniek a Slovákov. Pre drvivú väčšinu pracujúcich našincov je tak home office iba fikciou.
Slovensko má za sebou štyri vlny pandémie koronavírusu, počas ktorých bol povinný alebo minimálne odporúčaný home office. Aktuálne na Slovensku nemáme už takmer žiadne protipandemické opatrenia a pred niekoľkými dňami zanikla dokonca aj povinnosť nosiť respirátory či rúška. Uvoľnenie pociťujú aj administratívne budovy, ktoré evidujú narastajúci počet zamestnancov. „Z kontaktu s nájomcami je zrejmé, že kancelárie sa stále viac zapĺňajú. Predpokladáme, že počet zamestnancov v kanceláriách v nasledujúcich mesiacoch ešte porastie. Stavy spred pandémie ale v najbližšom období neočakávame, nakoľko väčšina spoločností v súčasnosti preferuje hybridný model práce, teda striedanie kancelárie s prácou z domu. Od nájomcov ale vieme, že home officu sa už „presýtili“ a svojich zamestnancov chcú a potrebujú mať na pracovisku“, vysvetlil Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company.
Eufória z home office netrvala dlho
Aj v odvetviach, kde je home office možný, z dlhodobého hľadiska prináša problémy. Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt hrá v práci stále prím pred sterilitou online prostredia. „Pri dlhodobej práci z domu je naše psychické zdravie ohrozené zvýšenou úzkosťou a depresiou. Na začiatku to môže vyzerať ako osamelosť alebo pocit odlúčenia – „nemám sa na koho obrátiť s problémom“. Pri home office sa stráca jasná deliaca čiara medzi domácim a pracovným prostredím – „ešte pošlem tento email a umyjem riad“. Toto môže v konečnom dôsledku nárazovo zvyšovať psychologickú a emočnú záťaž”, konštatuje Miloš Poštek, psychológ z centra INLY, ktoré sa zaoberá komplexnou starostlivosťou o duševné zdravie a rozvoj ako dospelých jednotlivcov, tak aj tímov. Dlhodobá práca z domu môže zároveň viesť k tzv. “atomizácii” členov tímu, k strate synergií, podpory a pocitu spolupatričnosti, ale aj k nedostatku informácií. Na svoje limity naráža pri home office aj osobnostný a pracovný rast zamestnanca, ktorý sa lepšie uskutočňuje v kolektíve.
Novým „normálom“ je mix práce
Novým takpovediac normálom sa stáva mix práce z domu a v kancelárii. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu spoločnosti Profesia a iniciatívy Open HR forum, podľa ktorého uprednostňuje hybridný model práce až 54 % zamestnancov. Výlučne v kancelárii chce pracovať 38 % zamestnaných. Výkon práce výlučne z domu preferuje iba 8 % opýtaných. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3:2.
Väčšina firiem nezmenšuje kancelárie
Jedným z mýtov je, že hybridný model práce prináša so sebou záujem firiem o menšiu výmeru kancelárskych priestorov. Opak je pravdou, nakoľko väčšina firiem žiadne zmeny týkajúce sa výmery neuskutočnila a ani to nemá v pláne. Potvrdzuje to aj prieskum realitno – poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield zo záveru roka 2021. Podľa týchto údajov má až 91 % firiem na Slovensku jasnú víziu o veľkosti svojich prenajímaných kancelárskych priestoroch, čo je dôkazom ústupu neistoty, ktorá panovala po vypuknutí pandémie. Až 60 % z oslovených firiem v tomto roku nemá v pláne meniť prenajatú kancelársku plochu, zväčšovať priestory plánuje dokonca 12 % spoločností a k zmenšovaniu pristúpi zrejme 19 % opýtaných firiem.
Firmy nemenia teda ani tak výmeru prenajatých priestorov ako ich usporiadanie. Upúšťajú od open space usporiadaní a požadujú viac flexibilných priestorov, kde sa budú môcť ľudia stretávať. Podľa údajov spoločnosti Cushman & Wakefield medzi najčastejšie zmeny patria dispozičné zmeny pomocou stavebných úprav alebo nábytkových prvkov, zväčšenie oblasti sociálnych zón, zníženie obsadenosti kancelárskych priestorov napríklad rotáciou zamestnancov, zvýšenie počtu malých a naopak zníženie počtu veľkých konferenčných miestností. Dobrou správou je, že firmy plánujú zvyšovať aj počty zamestnancov.
