1. V kancelárii ako doma
Britská dizajnérska spoločnosť Blueprint Interiors hovorí o vnášaní pocitu domova do pracovných priestorov, napríklad formou posuvného nábytku, ovládačov osvetlenia a teploty v miestnosti a alternatívnych priestorov na prácu. Počas pandémie si totiž množstvo pracovníkov zvyklo pracovať z rôznych priestorov a nesedieť celých osem hodín na jednom mieste.
Kancelárie by preto mali ponúkať rôzne typy miestností, z ktorých si zamestnanci môžu vybrať. Práve to im poskytuje väčší pocit autonómie a zároveň to prispieva k pracovnej pohode a vyššej produktivite. „Pracovné prostredie má priamy vplyv na výkon a efektivitu zamestnancov, preto by doň firmy mali investovať,“ potvrdzuje PR manažérka spoločnosti Alma Career Ľubica Melcerová.
2. Rovnováha medzi pracovným a osobným životom
Tak domáci, ako aj zahraniční dizajnéri upozorňujú na takzvaný wellbeing. Ide totiž o pojem, ktorý charakterizuje rovnováha medzi pracovným a osobným životom, fyzické a mentálne zdravie a dostatok sociálnych vzťahov.
Vo všeobecnosti sa táto rovnováha dá zapracovať do kancelárskeho priestoru prostredníctvom miest na oddych, dostatkom zelene či dokonca hernými miestnosťami. Spoluzakladateľ Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov a architektov (SAID) Milan Illes však upozorňuje na riziká bezhlavého kopírovania zahraničných trendov.
„Je tu možnosť, že preberieme aj to, čo pre nás vhodné nie je. Nepriamo si tak zhoršujeme pozíciu. Dajme ľuďom možnosť o problémoch a výzvach otvorene hovoriť a počúvajme ich. Hľadajme najlepšie riešenia pre konkrétne prípady a potreby firiem a ich zamestnancov,“ uvádza odborník.
3. Hybridný prístup
Medzi požiadavky dizajnérov, ale aj zamestnancov patrí aj flexibilné pracovné prostredie, ktoré umožňuje hybridnú formu porád. Počas dvoch rokov práce z domu si totiž podľa odborníkov spoločnosti Blueprint Interiors ľudia uvedomili výhody a nevýhody online komunikácie. Preto musia byť moderné pracoviská vybavené tak, aby umožnili nielen osobné, ale i hybridné formy porád.
V rámci nich sa môžu spojiť ľudia na pracovisku, ako aj ľudia, ktorí pracujú z domu. To je možné dosiahnuť najmä moderným technologickým vybavením, ktoré takéto stretnutia podporuje. Investícia do týchto zariadení pritom dokáže pomôcť s plynulejším návratom a so zotrvaním zamestnancov na pracovisku. „Príjemné a dobre zariadené pracovné prostredie môže zamestnancov motivovať, aby sa radi vracali z home officeu do kancelárií,“ potvrdzuje prezidentka profesijného združenia HRcomm Ľudmila Guerin.
4. Komunita a spolupráca
Dobrým pracovným prostredím sa podľa Ľ. Guerin zvyšuje pocit príslušnosti a spoločenského kontaktu, čo môže zlepšiť morálku a zvýšiť motiváciu na návrat do kancelárií. Prítomnosť kolegov a možnosť osobnej interakcie môžu posilniť aj tímovú spoluprácu a podporiť tvorivý a dynamický pracovný proces.
Nejde pritom o samoúčelné zmeny. „Kvalitné pracovné prostredie pomáha vytvárať atmosféru, kde sa zamestnanci cítia cenení a podporovaní, čo prispieva k ich celkovému blahobytu a spokojnosti.
Vďaka tejto spokojnosti je väčšia pravdepodobnosť, že zamestnanci budú cítiť väčšiu lojalitu k firme a budú ochotní zostať v nej dlhodobo,“ vysvetľuje prezidentka profesijného združenia HRcomm.
5. Udržateľnosť
Mladší uchádzači o prácu sa takisto zaujímajú o udržateľnosť firmy. Tá podľa M. Illesa spočíva v snahe naplniť potreby súčasných pracovníkov bez ohrozenia tejto možnosti pre budúce generácie.
„Je dobré, ale aj potrebné, aby firmy a ich majitelia pochopili a presadzovali udržateľnosť a prijali ju za svoju filozofiu a identitu. Architekti i dizajnéri majú skvelú príležitosť s týmto pracovať a pomáhať v presadzovaní týchto zásad vo svojich návrhoch,“ vysvetľuje spoluzakladateľ SAID a dodáva, že ide o celospoločenskú zodpovednosť.
Spoločnosti ju pritom môžu adaptovať prostredníctvom technických opatrení a vybavenia. Bežné by malo byť LED osvetlenie, udržateľný nábytok alebo investície do energeticky úsporných spotrebičov.
6. Automatizácia
Pri zariaďovaní kancelárií sa mnohé firmy snažia využiť automatizáciu, ktorá pomáha napríklad so šetrením energií, s vhodnou teplotou kancelárie či s organizovaním zasadacích miestností. Príkladom sú systémy monitoringu koncentrácie oxidu uhličitého. Ak jeho hladina klesne pod určitú úroveň, systém automaticky vypne ventiláciu, pretože pozná, že miestnosť je prázdna.
A naopak, v prípade rastúcej koncentrácie oxidu uhličitého systém eviduje potrebu zvýšenia intenzity ventilácie, napríklad kvôli prebiehajúcej porade. Napriek pravidelne sa meniacemu množstvu ľudí v miestnosti tak zabezpečuje nielen šetrenie energií, ale aj dostatok čerstvého vzduchu a príjemnú teplotu.
7. Certifikácie
Spomínané opatrenia si tak nájomcovia, ako aj zamestnanci overujú prostredníctvom certifikátov, ktoré môžu firmy získať. Medzi známe certifikáty patrí napríklad LEED (Leadership in Energy and Environmental Design), ktorý je jedným z celosvetovo najuznávanejších certifikačných systémov pre ekologické budovy. Vyvinula ho americká Rada pre zelené budovy. Hodnotí budovy vo viacerých kategóriách vrátane energetickej účinnosti, spotreby vody, kvality ovzdušia a výberu materiálov.
