Doteraz sa najväčší dôraz pri obnove budov kládol na energetickú hospodárnosť. Napriek jej nepopierateľnému významu by toto nemal byť jediný cieľ obnovy. Už teraz má Slovensko v legislatíve zakotvené, že nové budovy majú spĺňať takmer nulovú potrebu energie. Dôraz na energetickú efektívnosť budovy by nemal byť v budúcnosti jediným parametrom hodnotenia kvality. Nový prístup by mal byť o komplexnejšom prístupe k obnove a zakomponovaní prvkov ako napríklad mechanické vetranie s rekuperáciou, zelené strechy, opatrenia na hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje či akustiku v triedach.

„Pokiaľ chceme obnovovať naše verejné budovy na úroveň hodnú 21. storočia, je nutné sa posunúť od zaužívaného spôsobu, pri ktorom sme budovu zateplili a vymenili okná a považovali ju za zrenovovanú. Podmienky investícií, ktoré k nám budú smerovať, by sa nemali uspokojiť len zo znížením potreby energie na papieri a mali by klásť požiadavky aj na ostatné aspekty. Súčasťou kvalitnej obnovy by mal byť energetický manažment zabezpečujúci reálnu úsporu energií, aplikovanie adaptačných opatrení či vysoký dôraz na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia,“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy BPB.

Odborníci sa zhodujú, že zmenu prístupu potrebujeme na viacerých úrovniach. Svoju rolu hrá nielen štát pri správnom a motivačnom nastavení politík a cieľov, ale aj odborná verejnosť a užívatelia budov. „Robiť osvetu o tom, prečo je dôležité obnovovať budovy je úlohou nás všetkých. Ak si budú užívatelia vedomí toho, prečo je čerstvý vzduch alebo kvalitné osvetlenie dôležité nielen v našich domovoch, ale aj na školách a iných verejných budovách, budú si túto kvalitu pýtať a trh sa tomu svojou ponukou prispôsobí,“ doplnila Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. Auto bez klimatizácie by si dnes už nikto nekúpil. Rovnako by sme sa mali dožadovať aj kvality pri budovách. Trávime v nich až 90 % času.

Zlepšiť by sme mali aj nástroje kontroly. Súčasný systém certifikácie, ktorý je hlavným nástrojom kontroly kvality obnov budov, vykazuje chybovosť, prípadne, údaje na certifikátoch neodpovedajú realite. V druhej polovici roka plánuje Európska únia revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá určuje požiadavky aj na energetickú certifikáciu budov. Opatrenia by mali ísť do väčšej hĺbky ako doteraz aj v súlade s novými klimatickými cieľmi. Slovensko sa bude musieť týmto prísnejším požiadavkám prispôsobiť a legislatívu zjednotiť.

„V súlade s európskym aj národným smerovaním je rovnako dôležité začať klásť väčší dôraz na hodnotenie a posudzovanie v rámci celého životného cyklu budovy. Je potrebné začať využívať princípy komplexnejších certifikačných postupov, ktoré definuje napríklad Európsky rámec pre hodnotenie budov Level(s),“ doplnil Paksi.

 

Zdroj/:/ BPB