Administratívny projekt Nové Apollo vznikne na mieste Apollo Business Centra, ktoré bolo dokončené v roku 2005 a bolo považované za najmodernejšie bizniscentrum v Bratislave. Už po desiatich rokoch však bolo uzavreté. Dôvodom boli kritické problémy so statikou, ktoré ohrozovali bezpečnosť zamestnancov. Po ďalšej analýze stavu budovy sa majiteľ rozhodol pre asanáciu namiesto rekonštrukcie. V priebehu roka 2020 bola budova definitívne zrovnaná so zemou.
Na jej mieste sa už dlhšie pripravuje Nové Apollo, ktoré počíta so vznikom osempodlažného objektu s centrálnym átriom, kde bude umiestnených 48,5-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov, vyše 3,5-tisíc obchodných a niekoľko stoviek parkovacích miest. Pôvodne sa počítalo so 484 stojiskami, v priebehu roka 2020 sa však odhalil zámer rozšíriť túto kapacitu až na 909 miest (z toho 880 v garáži a 29 miest na teréne). Komplex by mal slúžiť menším firmám, ale aj veľkým centrám zdieľaných služieb.
Zdroj: HB Reavis
Projekt už mal k dispozícii stavebné povolebie, to sa však týkalo zámeru s pôvodným počtom parkovacích miest. Takisto platí, že práve centrá zdieľaných služieb v najväčšej miere prehodnocujú svoje firemné stratégie – pričom napríklad AT&T alebo Johnson&Controls pristúpili k výraznému okresaniu počtu zamestnancov vo svojich bratislavských pobočkách. HB Reavis tak musel posunúť štart výstavby, pôvodne plánovaný na roky 2020-2022. Inak však tvrdí, že sa projektu súčasná situácia výraznejšie nedotkla.
„V rámci výstavby Nového Apolla sa aktuálne venujeme hlavne administratívnej stránke projektu, ale aj jeho dizajnovaniu v širšom slova zmysle, teda napríklad aj z pohľadu mixu služieb, ktorý je pre nás, nielen ako developera, ale aj poskytovateľa pracovných priestorov, vždy kľúčový,“ zhŕňa aktuálne kroky Sebastián Révay, hovorca HB Reavis Slovakia. „Priestor tak navrhujeme aj s ohľadom na naše ďalšie služby, akými sú napríklad Origameo, Symbiosy či More, ktoré poskytujú budovám pridanú hodnotu a ktoré nás zároveň na trhu odlišujú. Aj vďaka týmto pridaným službám vieme už dnes poskytnúť projekty, ktoré obstoja skúšky budúcnosti, či už ide o zvýšené hygienické štandardy alebo o zdravý office v pravom slova zmysle.“
Pandémia tak podľa hovorcu podobu komplexu zásadnejšie neovplyvnila – a týka sa to dizajnu aj obsadenosti. „Budova s ôsmimi podlažiami a najväčšou možnou plochou jednotlivých podlaží v regióne prinesie okrem prvotriednych kancelárií aj prevádzky poskytujúce služby miestnej komunite a rastúcim firmám,“ objasňuje konkurenčnú výhodu Sebastián Révay. K týmto službám má patriť cyklohub, obchodné prevádzky, streetfood alebo eventové lobby.
Developer nespresnil, kedy spustí výstavbu, keďže ešte nemá k dispozícii všetky povolenia. „Aktuálne prebiehajú potrebné administratívne úkony súvisiace s povoľovacím procesom,“ vysvetľuje hovorca. „Okrem vyššie spomenutého naše sily aktuálne plne sústreďujeme do projektu Stanice Nivy, ktorú tento rok plánujeme otvoriť,“ dodáva. Žeriav, ktorý sa v priestore Nového Apolla nedávno objavil, tak zatiaľ neznamená, že by sa mali aktuálne spustiť stavebné práce.
Podoba Nového Apolla je dielom britskej architektonickej kancelárie Make Architects, ktorá dala budove súčasný a solídnejší vzhľad. Bizniscentrum je mienené ako východná brána do zóny Nové Nivy, veľkého súboru administratívnych a komerčných projektov v okolí ulice Mlynské nivy, ktoré HB Reavis realizuje už niekoľko rokov. Postupne sa z tejto časti mesta stáva akési CBD, teda central business district, v čom bude Nové Apollo zohrávať významnú rolu.
Zdroj: HB Reavis
Nové Nivy, ako aj súvisiace plochy a projekty od iných developerov, sú úzko spojené s budúcnosťou ulice Mlynské nivy. Dôležitá mestská komunikácia prepája prvý vnútromestský okruh vedený Dostojevského radom, Karadžičovou, Legionárskou, Šancovou či Štefánikovou s významnou triedou v podobe Košickej ulice, ale aj s druhým okruhom vedeným Bajkalskou a Jarošovou (a výhľadovo Pionierskou, Pražskou, Mlynskou dolinou a Einsteinovou). Súčasťou ulice sú však aj pokračovania smerom na Dunajskú alebo Hraničnú ulicu.
Mlynské nivy tak majú zásadnú polohu v rámci Bratislavy, pretože prepájajú historické centrum s novým centrom a transformačnými plochami na východ od neho. Ako dôležitá mestská trieda boli koncipované už v minulosti – urbanista Antal Palóczi, autor prvého komplexného regulačného plánu Bratislavy z roku 1917, dokonca plánoval ulicu preraziť až po Hodžovo námestie a urobiť z nej hlavnú mestskú os so šírkou 22-50 metrov. Zakončená mala byť vo veľkom mestskom parku východne od dnešnej Bajkalskej.
Hoci je táto ambícia už nereálna, význam ulice by mal v najbližších rokoch rásť. Developer v spolupráci s Hlavným mestom prestava jej úsek medzi Karadžičovou a Košickou ako vyvolanú investíciu v súvislosti s výstavbou Stanice Nivy, výsledkom čoho bol vznik buspruhov alebo cyklopruhov. Zatiaľ však nemožno hovoriť o mestskom bulvári kvôli viacerým nedostatkom (absencia stromoradí, rozdelenie priestoru, niektoré prvky typické skôr pre diaľnice a i.). Potenciál jeho vzniku sa otvára až pri prestavbe ďalšieho úseku medzi Košickou a Bajkalskou.
V dohľadnej dobe by sa totiž mohla ulica výrazne zmeniť, keďže výstavba nových polyfunkčných komplexov, ale aj teoretický vznik novej električkovej trate – Prievozskej radiály – bude viesť k zmene jej charakteru. HB Reavis by mal aj v tomto prípade hrať významnú úlohu. „Ako developer sa na podobe ulice Mlynské nivy v okolí projektu Nového Apolla podieľame formou architektonického konceptu vzorového profilu ulice v časti medzi projektom Nové Apollo a rodinnými domami na protiľahlej strane,“ hovorí Sebastián Révay. Dávnejšie sa rovnako vyjadrila hovorkyňa Magistrátu Katarína Rajčanová, podľa ktorej na čomsi podobnom pracuje Metropolitný inštitút.
Nové Mlynské nivy, ak nemajú byť len tranzitným koridorom, ale kvalitným verejným priestorom, budú musieť spĺňať vysoké požiadavky na bezpečnosť, atraktivitu a estetiku. To však nebude ovplyvnené len šírkou chodníkov, mierou segregácie cyklistov, prítomnosťou alejí stromov, priestorom pre verejnú dopravou alebo kvalitou materiálov, ale aj charakterom stavieb, ktoré sa budú ulice dotýkať. Je nevyhnutné, aby sa do ulice obracali aktívnym prízemím s veľkým počtom prevádzok a vstupov do nich, čím sa „zjemní“ kontakt medzi budovami a vonkajším prostredím.
Absencia aktívneho a živého parteru je jedným z veľkých nedostatkov Bratislavy, k čomu nanešťastie prispel aj HB Reavis výstavbou masívnych nákupných centier Aupark alebo Stanica Nivy. Tieto centrá vysávajú život z maloobchodných prevádzok v uliciach a koncentrujú ho do nákupných galérií, najlepšie dostupných autom. V ideálnom svete by nebolo zložité predstaviť si dlhú obchodnú triedu, začínajúcu na Námestí SNP, vedúcu cez Dunajskú a po Mlynských nivách až do Prievozu, doplnenú o električkovú trať. Medzičasom v Petržalke by bolo vhodné prekryť Einsteinovu a jej okolie využiť na vznik polyfunkčných projektov založených okolo zeleného bulváru, ktorý prepojí Petržalku s nábrežím a centrom mesta.
Také niečo je však v súčasnej Bratislave len sotva reálne – najmä kvôli absencii širšej vízie, zlému Územnému plánu a krátkodobosti a obmedzenosti investičných plánov verejného aj súkromného sektoru. To je riziko viacerých, najmä kancelárskych projektov, ktorých udržateľnosť nemusí byť veľmi vysoká – čo sa týkalo aj pôvodného Apolla, a nielen kvôli tomu, že po desiatich rokoch muselo byť uzavreté. Budúcnosť patrí adaptabilným projektom, ktoré komunikujú s okolím. Táto výzva stojí aj pred plánovanými zámermi na Nových Nivách.
Zdroj:// YIM.BA
