Teplárenský komplex začali stavať na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia vo vtedy industriálnej zóne Bratislavy. Pozostával z jadra výrobného objektu, kotolne a turbocentrály. Pre všetky objekty bol charakteristický tehlový plášť červenej farby. Krátko pred dokončením však bolo okolie zbombardované pri útoku na neďalekú rafinériu Apollo. Akoby zázrakom tepláreň bomby minuli, aj keď dopadali veľmi blízko a čiastočne ju poškodili.
Stav pred rekonštrukciou. | Zdroj: Penta Real Estate
Zaujímavosťou je, že aj keď sa pamiatkari a znalci architektúry zhodujú na tom, že tepláreň nesie Jurkovičov rukopis, v skutočnosti sa nenašli písomné dokumenty, ktoré by potvrdzovali jeho autorstvo. Nepotvrdil ho ani architektonicko – historický výskum areálu v roku 2008. Jurkovič v tom čase ale preukázateľne spolupracoval so Západoslovenskými elektrárňami a objekt nesie viacero čŕt jeho práce.
Dominantou teplárne je západná osemosmová fasáda, ktorá je po stranách ohraničená dvoma vežovými rizalitmi pripomínajúcimi siluetu bratislavského hradu. Na východnej fasáde sa nachádza viacpodlažná vežička ustúpená do vnútra objektu. Po ukončení prevádzky budova začala chátrať. Keď sa rozhodlo o jej obnove ju už značne nahlodal zub času, aj keď časť komplexu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Steny si vzali na mušku sprejeri, okná boli porozbíjané, časti fasády chýbali.
Stav pred rekonštrukciou. | Zdroj: Penta Real Estate
Tehlu po tehle
Spoločnosť Penta Real Estate začala s rekonštrukciou teplárne v lete 2018. Na projekte obnovy participovali tri architektonické a projekčné ateliéry, každý s najlepšou expertízou vo svojej oblasti. Za architektúru adaptácie interiérových priestorov teplárne zodpovedá architekt Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP, ktorý sa podieľal na viacerých rekonštrukciách industriálnych pamiatok, napr. aj oceňovanej Elektrárni Piešťany.
Obnovu plášťa budovy odborne zastrešovala spoločnosť PAMARCH, zameraná na ochranu, revitalizáciu a rekonštrukciu pamiatok. Za návrh flexibilných kancelárií BASE zodpovedá pražské architektonické štúdio Perspektiv.
Tepláreň sa však pozviechala a do sedemdesiatych rokov pribudli dve turbínové haly, vodné hospodárstvo, trafostanica, ako aj druhá kotolňa s rozvodňou a velínom, obehovými čerpadlami a olejovým hospodárstvom. Pretože komplex budovali postupne v súlade s vývojom technológií, pozostával z viacerých stavieb rôzneho architektonického výrazu.
„Podobných historických pamiatok sa na Slovensku podarilo zachovať len veľmi málo. K rekonštrukcii sme od začiatku pristupovali s úctou a precíznosťou. Jej cieľom bolo zachovať vo vnútri čo najviac cenných a originálnych prvkov. Samotná rekonštrukcia bola koncipovaná tak, aby časti, ktoré sú pôvodné, ostali viditeľné a jedinečnosť a rukopis Dušana Jurkoviča ostali zachované vo svojej podstate“, hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko.
Exteriér teplárne. | Zdroj: Penta Real Estate
Architekti zvolili netradičný postup. Ako prvú naprojektovali pamiatkovú obnovu plášťa a až potom došlo k projektovaniu interiéru. Statické výskumy ukázali, že budova bola značne poškodená. Odborníci museli prejsť celú fasádu – tehlu po tehle a v prípade, že bola v nevyhovujúcom stave, museli ju vymeniť. Časť fasády bola úplne zničená. Zrekonštruovali ju na základe historickej dokumentácie. Samotná obnova fasády súvisela aj s priestormi strechy, kde podľa podľa statických prieskumov bola naprojektovaná aj terasa.
Budova v budove
V interiéri využili rozsiahle prázdno v hale kotolne a v turbínovej hale tak, že vstavali novú konštrukciu, čo vytvorilo nové plochy a podlažia. Môžeme, podobne ako v prípade obrátenej pyramídy, hovoriť o princípe budovy v budove.
„Do voľného priestoru sme vložili bezkontaktne novú budovu. Odstúpili sme od historických fasád a násypníkov a veľmi jednoducho sme vedeli oddeliť nové vložené konštrukcie od pôvodných. Vzniká tak určité pnutie medzi novou a starou architektúrou, ktorá sa ale zároveň dopĺňa“ skonštatoval Martin Paško z DF creative group.
Interiér teplárne. | Zdroj: Penta Real Estate
V novovzniknutých átriách dominuje sklo, ktoré umožňuje výhľady na pôvodné vrstvy, zrkadlí ich, dodáva coworkingovým priestorom vzdušnosť a zabezpečuje optimálnu presvetlenosť. Nová budova stojí na roznášacej betónovej doske, ktorá prenáša váhu vrchných podlaží a zároveň vďaka nej mohli minimalizovať množstvo stĺpov v parteri.
Flexibilný coworking
Výrazným prvkom historického interiéru sú pôvodné betónové násypníky. Architekti sa s nimi pohrali aj pri návrhu podlahy zasadačiek v coworkingových priestoroch. Cez presklenú časť podlahy ich môžete vidieť aj zvnútra. Zachoval sa aj žeriav v turbínovej hale, ktorý len zdvihli do výšky, aby v priestore nezavadzal.
V priestoroch nájdete odkazy aj na ornamenty, ktoré Jurkovič využíval vo svojej ranej tvorbe. Vidieť ich v podobe dekoračných svetelných panelov aj reliéfov na nábytku.
