Priestory, v ktorých sme pred covidom žili, pracovali, oddychovali, vzdelávali sa a zabávali bez obmedzení, pomaly, ale isto vstupujú do novej éry. Ako sa mení ich charakter? Kam nás vlastne pandémia posunula? Akú majú kancelárie budúcnosť?

Nielen na tieto otázky sme hľadali odpovede medzi odborníkmi, developermi, architektmi, no i psychológmi architektúry.

„Hoci všetci úprimne veríme v návrat k pôvodnému stavu, musíme si otvorene priznať, že nič už nebude také ako predtým. Aj keď pandémia, ako tvrdia mnohí odborníci, už čoskoro pominie, určitá obava do budúcnosti navždy ostane. Mnohé zo zavedených opatrení, ktoré sme považovali za dočasné, sa možno stanú trvalými a väčší dôraz na zdravie a bezpečnosť výrazne ovplyvní aj princípy navrhovania všetkých priestorov, administratívu nevynímajúc,“ hovorí architektka Zuzana Zacharová z DF CREATIV GROUP.

„Náš pracovný štýl sa zmenil a architektúra by mala na to pružne reagovať. Komunitný kancelársky život nie je len o práci, ale najmä o komunikácii, podnecovaní ku kreativite a aj krátkodobom oddychu,“ myslí si Zuzana Zacharová.

Náš pracovný štýl sa zmenil a architektúra na to reaguje. Do strohej pracovnej štruktúry začali postupne začleňovať aj priestory na krátkodobý oddych, tak ako napríklad v kanceláriách HB Reavis. | Zdroj: HB Reavis

Komunitný život ako základ kvalitných vzťahov

V minulosti boli kancelárie hlavne vizitkou firmy. Reprezentovali ju smerom navonok a interný život bol akoby skrytý. „Dôraz bol kladený na efektívne využitie priestoru najmä pri veľkopriestorových kanceláriách. Očakávalo sa, že pracovník bude sústredene pracovať celých osem hodín, a bolo treba podať maximálny výkon na minimálnom priestore.

Dizajn sa sústredil na ergonómiu nábytku, vhodné osvetlenie či kvalitnú technickú infraštruktúru. Produktivita paradoxne nerástla. A tak sa do strohej pracovnej štruktúry začali postupne začleňovať aj priestory na krátkodobý oddych či neformálnu komunikáciu zamestnancov, tzv. relax rooms alebo coffe break corners. Interiér začal čoraz viac zrkadliť hodnoty firmy a aj zamestnaneckú štruktúru.

Bežnou súčasťou interiéru sa stali knižnice, tuli vaky, basketbalové koše, relaxačné kreslá, obytné kuchynky, tzv. meeting points (miesta stretávania) a pod.,“ rozpráva Zuzana Zacharová. Dnes vznikajú aj u nás. Do popredia sa dostáva jednotlivec, jeho komfort, kreativita, nápady. A takisto budovanie komunity.

Medziľudská interakcia Počas pandémie zaznamenali v JTRE výrazné vplyvy na pracovné prostredie. „Prvým bola práca z domu ako okamžitá reakcia na situáciu, ktorá prišla náhle s nástupom pandémie,“ rozpráva Peter Píš, riaditeľ oddelenia komerčných nehnuteľností JTRE.

„Aj tradičné spoločnosti zrazu zistili, že sa dá pracovať z domu. Niektoré z nich to povýšili na stav, že vlastné kancelárie nepotrebujú. To by však malo zo strednodobého hľadiska vplyv na riadenie, keďže nové manažérske smery sú postavené na spolupráci v tímoch, čo je v protiklade s home office,“ vysvetľuje Píš. Druhým vplyvom bola redukcia priestorov, ktorá len odzrkadlila situáciu spojenú s prácou z domu.

„Niektoré spoločnosti sa takto snažili znížiť náklady, ak im to nájomné podmienky dovolili. Tretím bol opakujúci sa lockdown ako obmedzenie chodiť do práce, vykonávať obhliadky a stretávať sa. Napriek tomu, že časť spoločností sa len postupne vracia naspäť do kancelárií a stále má vysoký podiel práce z domu, necítime veľký tlak na úpravy nájomných zmlúv a zmenšovanie prenajatých priestorov. Všetci skôr očakávali, že pandémia sa raz skončí a všetko sa vráti do normálu,“ dodáva Peter Píš, riaditeľ oddelenia komerčných nehnuteľností JTRE.

Väčšina ľudí v práci prahne v podstate po základných veciach a je zaujímavé, že kancelárie tieto potreby dlhodobo nevedeli naplniť.

„Ľudia chcú priestory, ktoré čo najlepšie podporia ich konkrétne pracovné činnosti (individuálne aj skupinové) a zároveň im umožnia stráviť čas v kvalitnom kolektíve v rozsahu a intenzite zladenej s ich osobnosťou a preferenciami. K návrhu pracovných priestorov sa dlhodobo pristupuje pomerne povrchne a mnoho väčších firiem očakáva, že budú môcť pri návrhu kancelárií škálovať a opakovať rovnaké riešenia.

Jedine kvalitatívnym prístupom k individuálnym zamestnancom a tímom však vieme vytvoriť prostredie, ktoré im dovolí využiť celý svoj potenciál. A to bude čoraz kritickejšie, pretože práca, ktorá nebude rýchlo automatizovaná, si vyžaduje kreativitu, hlboké sústredenie a živú, hlbokú medziľudskú interakciu,“ vysvetľuje psychológ architektúry Michal Matloň. Každá takáto udalosť vždy v histórii priniesla inovácie.

„Práca z domu bola predtým považovaná za príjemný benefit, ale dlhodobo nie je vhodná pre každého, či už pre charakter vykonávanej práce, alebo pre chýbajúce zázemie v domácnosti. Navyše, ľudia sú spoločenské tvory a potrebujú sa stretávať. Osobnú komunikáciu žiadne online stretnutia plne nenahradia. Na diaľku sa aj ťažko buduje firemná kultúra, lojálnosť, dôvera, kolegiálne či obchodné vzťahy. Ľudia sa chcú vrátiť do práce a pracovné prostredie sa dá prispôsobiť novej situácii tak, ako sa prirodzene neustále mení a vyvíja,“ hovorí Peter Píš.

„Myslím si, že návrh kvalitných kancelárií pre väčšinu firiem, kde sa robí mentálna práca, by sa mali v najbližšej budúcnosti zakladať na troch pilieroch: individuálne sústredenie, intenzívna projektová práca a fyzická socializácia,“ dodáva Matloň.

Šťastie v práci

Šťastní a zdraví zamestnanci sú produktívnejší. To je fakt, ktorý potvrdzujú aj mnohé štúdie a štatistiky. Ak tento fakt skombinujeme s hĺbkovým chápaním zdravia, hygieny, prípadného šírenia chorôb či dôležitosti duševného zdravia, zistíme, že budúcnosť budov bude o ich návrhu predovšetkým s ohľadom na zdravé pracovné prostredie, ideálne podložené certifikátom, ako je napríklad WELL.

„Keďže veľa zamestnancov pri práci z domu bojuje s menším pohybom a osamelosťou, môže byť tzv. wellbeing jedným z hlavných faktorov, ktoré navrátia ľudí späť do (bezpečných) kancelárií,“ myslí si Martin

Neštepný, head of smart workspace design & solutions, HB Reavis a dodáva: „Aktuálna situácia nám pomohla objaviť výhody, ale aj limity videokonferencií. Bez ohľadu na to bude pracovný priestor budúcnosti kombináciou virtuálneho a fyzického sveta. Ďalším logickým krokom teda bude preskúmať, ako by mohla virtuálna a zmiešaná realita vylepšiť naše online zážitky či pracovné nástroje a spoluprácu.

Mladšie generácie, ktoré sú zvyknuté na hry vo virtuálnej realite, si tieto technológie osvoja rýchlo. Keď sa popredné technologické firmy dostanú aj do sektoru zariadení so zmiešanou realitou, mohli by sme už o dva roky vidieť na tímových stretnutiach práve hologramy kolegov.“

Všetky spomenuté trendy by tak či tak už o niekoľko rokov prišli. „Covid však urýchlil ich priorizáciu najmenej o päť rokov. Jedno je však isté – mení sa účel kancelárie. Fyzický priestor tak bude slúžiť predovšetkým na budovanie dôvery a kultúry firmy, čo zvýši tempo inovácií a vzájomného učenia sa,“ dodáva Martin Neštepný.

Nadčasová flexibilita

Hybridné pracoviská sa stávajú priestorom, ktorý ponúka veľkú mieru flexibility – priestorovú aj časovú. Práve flexibilné pracovné prostredie orientované na potreby jeho užívateľa sa stane jedinečnou konkurenčnou výhodou každého uvedomelého zamestnávateľa, ktorému produktivita či budovanie firemnej kultúry nie sú ľahostajné a uvedomuje si ich hlbokú potrebu pre svoj rast.

Už dnes vieme, že práca z domu sa stane skôr štandardom ako benefitom a do balíčkov benefitov HR oddelení sa dostane práve fyzické pracovné prostredie, ktorého kvality budú musieť byť podstatne vyššie a zohľadňovať atribúty ako spolupráca, komunita, flexibilita či bezpečnosť.To všetko za prítomnosti smart technológií, ktoré budú slúžiť ľuďom a napĺňaniu ich každodenných úloh, a ich miera sa bude hodnotiť pravdepodobne častejšie v reálom čase. Inovácie nastupujú rýchlejšie a sú viac smart. S tým súvisia aj rastúce nároky na firmy – aby rýchlo rástli a zároveň zmenšovali svoje tímy, zhromažďovali a kombinovali svoje zdroje a prispôsobovali sa meniacim trhom.

„Aj budovy budú reagovať flexibilnejšie – coworkingové a maloobchodné priestory poslúžia ako ,nárazníky‘ pre prípadné potreby zväčšovania či zmenšovania firiem v reálnom čase,“ vysvetľuje Martin Neštepný z HB Reavis.

Aj budova má svoj život

Dnes je životný cyklus budov oveľa kratší ako v minulosti. „Je preto veľmi dôležité, aby sa dali prispôsobiť bez nutnosti väčších stavebných úprav alebo búrania, čo súvisí aj s rastúcimi nárokmi na ekologickú udržateľnosť,“ hovorí Peter Píš z JTRE.

Všetky trendy upriamujú pozornosť na trvalú udržateľnosť. Európska únia prijala záväzok znižovať uhlíkovú stopu až na nulu do roku 2050, čo vytvorí opätovný pohyb nájomcov v strednodobom a dlhodobom horizonte. Pozornosť sa otáča aj k zelenším budovám, či už z pohľadu energetickej náročnosti, alebo využívania ekologických technológií a spôsobu výstavby.Podľa developerskej spoločnosti JTRE novinkou nie je ani prerábanie administratívnych budov na bytové domy. „Staršie budovy totiž často nie je možné adaptovať na súčasné požiadavky firiem, preto môže byť výhodnejšie premeniť ich na bývanie. Najmä vtedy, ak sú v atraktívnej lokalite.“