Ako prezradil developer, po ukončení prípravných prác vo februári sa už oficiálne pracuje na výstavbe štvrte veže. „V rámci zemných prác aktuálne pracujeme na podzemnej tesniacej stene, ktorá bude plniť statickú funkciu do fázy vybudovania podzemných podlaží,“ približuje aktuálny stav Penta Real Estate. „Na projekte máme už prvých zhotoviteľov a v najbližších týždňoch tak začneme s realizáciou hlbinných základov 4. veže.“

Vízia doplnenia ďalšej veže v danej polohe bola naznačená už v čase, keď sa spustil predaj bytov v prvej trojici budov. Potvrdená bola v roku 2017, kedy bola výstavba projektu v podstate len na začiatku. Developer vtedy podal zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, z ktorého vyplynulo, že nová súčasť developmentu bude identická s ostatnými rezidenčnými etapami prakticky vo všetkou – architektúrou, výškou aj počtom bytov. V realizácii je tak 31-podlažná budova s výškou 103,8 metrov a typickým výzorom, ktorý je výsledkom koncepcie od Zaha Hadid Architects.

Vo veži vznikne 264 bytov, ktorých predaj sa spustil ku koncu minulého roka. Predpredaj začal už skôr, čo súvisí s plánmi developera naštartovať skôr aj výstavbu – v tomto ho však ovplyvnila pandémia koronavírusu COVID-19. Podľa developera bol záujem o bývanie mimoriadne vysoký, čo je v súlade s priebehom predaja bytov aj v prípade predošlých etáp. Potvrdzuje to nakoniec aj sám developer. „Predaj bytov v 4.veži sa vyvíja veľmi pozitívne a registrujeme záujem o všetky typy bytov,“ hovorí Michal Rehák - riaditeľ pre rezidenčný development v Penta Real Estate Slovensko. „Postupne oslovujeme početnú databázu klientov a k dnešnému dňu sa nám podarilo osloviť približne 25% registrovaných klientov, ktorí o nehnuteľnosť vo veži prejavili záujem“.

Oficiálna stránka nešpecifikuje, koľko bytov je už predaných, predaj však prebieha po vlnách, takže ich úbytok bude postupný. Štandard je o niečo vyšší ako v minulosti. „V rámci štandardu sme v 4. veži menili dodávateľov aj použité materiály,“ potvrdzuje M. Rehák. „Byty ponúkame vo vysokom štandarde (pri konkurenčných projektoch sa takéto vybavenie radí k nadštandardu). Všetky štyri veže majú rekuperáciu vzduchu, v bytoch sa nachádza chladenie a k dispozícii je aj centrálny zhod odpadu.“ Prirodzene, výrazne vyššie sú aj ceny, ktoré teraz zohľadňujú ceny na trhu.

Súčasťou projektu bude okrem bytov aj občianska vybavenosť, umiestnená na prvých dvoch podlažiach. Konkrétny typ prevádzok zatiaľ nie je známy. V podzemných priestoroch vznikne 372 parkovacích miest.

Rozdielom oproti minulosti bude výrazne dlhší čas výstavby. Harmonogram, zverejnený na oficiálnej webstránke, predpokladá dobudovanie hrubej stavby len v polovici roka 2024. „Výstavba 4.veže prebieha v tesnej blízkosti už skolaudovanej prvej rezidenčnej etapy. Chceme brať ohľad na už zabývaných rezidentov, čo sa týka hlučnosti, a výstavba nemôže prebiehať v neskorých večerných hodinách s ohľadom na nočný kľud,“ vysvetľuje Michal Rehák. „Aj preto je projekt „natiahnutý“ na dlhšie časové obdobie, no pohodlie klientov prvej etapy je pre nás dôležité aj napriek tomu, že predĺžená výstavba  znamená, samozrejme, aj navýšenie nákladov.“

Sky Park Residence 4 tak bude dokončený v prvej polovici roka 2025, kedy sa spustí kolaudačný proces. Odovzdávanie bytov a sťahovanie klientov sa predpokladá v druhej polovici roka 2025.

Zdroj: Penta Real Estate

Rozhodnutie developera spomaliť výstavbu projektu tak, aby nezaťažovalo obyvateľov, je medzi bratislavskými developermi pomerne netradičné. Časť rezidentov to pravdepodobne ocení, na druhej strane, v blízkom okolí sa plánuje výstavba hneď niekoľkých projektov, ktoré môžu niektoré výhody daného postupu znegovať. Ešte v priebehu tohto roka by sa napríklad mohla spustiť výstavba projektu Metropolis, v najbližších rokoch sa očakáva aj prestavba dočasnej autobusovej stanice na Bottovej a susedného pozemku, za ktorou bude stáť HB Reavis.

Naostatok, posledný objekt plánuje dobudovať aj Penta Real Estate: výškovú dominantu celého Sky Parku, kancelársku vežu Sky Park Tower, ktorá bude mať bezmála 120 metrov. Táto veža zároveň najviac pripomína pôvodný dizajn, s ktorým v roku 2010 vyhrala v súťaži na prestavbu územia kancelária Zaha Hadid Architects. Keďže však ide o administratívnu budovu, kde má vzniknúť približne 34,5-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov na 29 podlažiach, jej budúcnosť bude ovplyvnená vývojom na trhu.

Rovnako to vidí aj Penta Real Estate. „Výstavba Sky Park Tower sa bude odvíjať od situácie na kancelárskom trhu, pričom predpokladáme, že by sa tak mohlo stať koncom tohto, alebo začiatkom budúceho roka,“ konštatuje investor na margo otázky, kedy sa spustí výstavba. Dvojicu kancelárskych objektov v Sky Parku už vybudoval: kancelársky komplex Sky Park Offices podľa návrhu kancelárie Vietzke & Borstelmann, a rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky Jurkovičovej teplárne. Prenájmy vo väčšej z budov sa údajne vyvíjajú relatívne dobre, tak ako väčšina developerov však Penta vyčkáva, ako sa súčasná situácia vyvinie.

V rámci Sky Parku sa tak môže ešte nejakú dobu stavať, rovnako ako v okolí. Ak sa však všetky plány naplnia, tento projekt, kde sa bude relatívne hustá zástavba rozvoľňovať a vytvárať široký, parkovo upravený priestor, môže byť jedným z centier downtownu. Postupne sa táto ambícia napĺňa už dnes, kedy sa verejný priestor v Sky Parku stáva čoraz navštevovanejším, potenciál územia sa však prejaví až po nástupe teplých mesiacov a uvoľnení protipandemických opatrení. Dovtedy by mohol byť zaplnený aj parter veží, kde sa postupne usádzajú komerčné prevádzky.

Štruktúra veží v parku nevytvorí rovnaký typ mestských priestorov, ako to je v tradičnom meste, formovanom pravouhlými blokmi domov. Na druhej strane však spôsob rozmiestnenia veží a práca s krajinou vedie k tomu, že tu vzniká pestrá mozaika priestorov – a vďaka Sky Park Residence 4 aj s miestami, ktoré budú pripomínať „námestia“ alebo intímnejšie mestské parčíky. Pre Bratislavu, ktorá nedisponuje väčším počtom upravených verejných priestranstiev, to je benefit.

Nové centrum mesta tak získa ďalší výrazný prírastok. Veži by prospela iná výška, to je však čiastočne znemožnené existujúcou reguláciou. Bez ohľadu na to ale jej výstavbou pokračuje transformácia niekdajšieho „územia nikoho“ na atraktívnu časť metropoly. Z dlhodobého hľadiska ide o pozitívny jav.

Zdroj:// YIMBA